Rieka Kysuca sa stala dejiskom netradičného prírodného úkazu. Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Kysuce zaznamenala u miestnej populácie bobra európskeho nezvyčajné správanie. Tento najväčší európsky hlodavec začal aktívne ohlodávať a konzumovať mladé výhonky pohánkovca japonského, známeho aj pod názvom krídlatka japonská. Pre ochranárov ide o fascinujúci objav, ktorý by mohol pomôcť v boji s jednou z najagresívnejších inváznych rastlín na Slovensku.
Zelená stena, ktorá ničí našu prírodu
Pohánkovec japonský patrí medzi najproblematickejšie invázne druhy u nás. Svojím exotickým vzhľadom síce pripomína bambus, no v slovenskej prírode spôsobuje obrovské škody. Rýchlo sa šíri najmä pozdĺž ciest, vodných tokov a na okrajoch lesov, kde vytvára husté, takmer nepreniknuteľné zelené steny.
Pod jeho masívnymi listami zostáva minimum svetla. Pôvodné druhy rastlín, lesné kvety či mladé stromčeky nemajú šancu prežiť. Rozmanité brehové porasty sa tak menia na mŕtve monokultúry. Krídlatka navyše disponuje mimoriadne agresívnym koreňovým systémom, ktorý narúša stabilitu riečnych brehov. Keďže u nás nemá prirodzených nepriateľov, jej regulácia je pre človeka extrémne náročná a nákladná.
Nečakaný spojenec z ríše zvierat
Tento rok však pracovníci ochrany prírody na Kysuciach spozorovali nového pomocníka. Miestne bobry objavili v mladých výhonkoch krídlatky atraktívny zdroj potravy. Pravidelným obhrýzaním dokážu na konkrétnych miestach znížiť objem nadzemnej biomasy, čím rastlinu oslabujú a viditeľne spomaľujú jej expanziu.
Ochranári však zostávajú nohami na zemi. Bobry sami osebe celý problém s inváznou vegetáciou nevyriešia. Pohánkovec má obrovskú regeneračnú schopnosť a dokáže neustále vyháňať nové výhonky priamo z podzemných koreňov. Každé lokálne spomalenie rastu je však pre chránené územie významným plusom.
Fascinujúci inžinier krajiny
Bobor európsky opäť dokázal, prečo ho vedci nazývajú „krajinným inžinierom“. Správa CHKO Kysuce pri tejto príležitosti pripomenula niekoľko zaujímavostí o tomto pozoruhodnom živočíchovi:
- Obor medzi hlodavcami: Dospelý bobor môže vážiť až úctyhodných 30 kilogramov.
- Neuveriteľné pľúca: Pod vodnou hladinou dokáže na jedno nadýchnutie vydržať 10 až 15 minút.
- Nezastaviteľné zuby: Jeho typické oranžové rezáky rastú nepretržite po celý život. Sú také silné, že za jedinú noc dokáže ohlodať kmeň stromu s priemerom viac ako 20 centimetrov.
- Multifunkčný chvost: Široký plochý chvost slúži vo vode ako kormidlo, na súši ako stabilná opora a silným plesknutím o hladinu ním bobor varuje rodinu pred nebezpečenstvom.
Najväčším prínosom bobra je však jeho schopnosť zadržiavať vodu v krajine. Stavbou svojich povestných hrádzí vytvára nové mokrade. Tie slúžia ako útočisko pre stovky ďalších druhov rastlín a živočíchov, čím výrazne zvyšujú biodiverzitu. To, že do svojho jedálnička najnovšie zaradil aj ekologickú hrozbu v podobe krídlatky, je pre kysuckú prírodu len vítaným bonusom.
