Výškové budovy v slovenských mestách, postavené najmä v druhej polovici 20. storočia, často predstavujú výrazné orientačné body a neoddeliteľnú súčasť ich panorámy. Mnohé z nich však po rokoch strácajú svoju pôvodnú funkciu, ostávajú nevyužité a postupne chátrajú, pričom čakajú na nové využitie, ktoré by im vdýchlo druhý život.
Podobný osud dlhodobo sprevádza aj žilinskú budovu Váhostav, pri ktorej sa aktuálne pripravuje nová podoba projektu.Ikona Klub ASB Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶Budova Váhostav je jednou z prvých výškových budov v meste Žilina.
Postavená bola v roku 1965 a od prvého momentu slúžila najmä administratívnym účelom. Objekt, ktorý ešte aj dnes výrazným spôsobom vplýva na panorámu mesta, disponuje 14 nadzemnými podlažiami a jedným podzemným podlažím. Výškovo tak dosahuje cca 48 metrov nad terénom. Jej pôdorys má rozmery 25,74 x 20,94 metra.Objekt sa nachádza južne od centra Žiliny, v priamej nadväznosti na frekventovanú Rajeckú ulicu.
Hlavný vchod do objektu je situovaný z priľahlej Hlinskej ulice. V tesnej blízkosti budovy sa nachádza kruhový objazd, niekoľko supermarketov aj bytové domy sídliska Hliny VII disponujúce menším počtom nadzemných podlaží.budova-vahostav-zilinabudova-vahostav-zilinabudova-vahostav-zilinabudova-vahostav-zilinaPôvodné plány, ktoré sa časom zmeniliObjekt už nejaký čas nepatrí spoločnosti Váhostav, a preto sa roky diskutuje o jeho prestavbe a ďalšom využití.
Dnes je budova opustená a postupne chátra. Z konštrukčného hľadiska disponuje železobetónovým skeletom z monolitických a prefabrikovaných prvkov.Minulý rok spoločnosť ARTERA ATELIER zverejnila vizualizácie, ktoré načrtli možnú budúcu podobu objektu. Na základe nich návrh zachoval základný objem a charakter hlavnej budovy a zároveň ju z každej strany doplnil o závesnú konštrukciu terás s protihlukovým plášťom. Ten mal prispieť k vyššiemu akustickému komfortu a lepšiemu tieneniu interiéru.
V minulosti predstavený návrh zahŕňal aj prístavbu garáže, ktorá mala byť viac ako z polovice zapustená pod úroveň terénu. Strechu nízkej prístavby riešil návrh ako čiastočne zelenú s kaskádovitým usporiadaním zelene. Budova garáže sa od výškovej budovy odlíšila aj riešením fasády. Tá mala podľa predstavených vizualizácií získať tmavší nádych v sivej farbe.
Čo bude ďalej?
Od doby zverejnenia vizualizácií však stavebná spoločnosť Promto ako stavebník, so súhlasom architektonického štúdia ARTERA ATELIER, pristúpila k rôznym úpravám projektu, či už vizuálnym, technologickým, ale aj koncepčným. Portál ASB o tom informoval Róbert Bačkor zo spoločnosti Promto.
„Projekt je podľa nás zaujímavý a unikátny z viacerých dôvodov, o ktoré sa radi podelíme s čitateľmi. Nakoľko je ale teraz v plnej príprave stránka s úvodnými informáciami, radi by sme počkali kým bude hotová, aby sa informácie v článku nelíšili od informácií o aktuálnom zámere investora,” uviedol.
Dôležité však je, že o prestavbe sa stále uvažuje. Jedna z výškových dominánt Žiliny sa tak po rokoch chátrania už čoskoro dočká novej podoby aj nového využitia. Konkrétnu podobu objektu plánuje spoločnosť Promto predstaviť spolu s očakávaným spustením webovej stránky projektu. Čo prestavba ikonickej budovy Váhostav do lokality južne od centra Žiliny prinesie, tak nateraz nie je známe.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.