Žilina opäť kŕmi občanov len peknými obrázkami: Nekonečný príbeh rozostavaného skeletu na sídlisku Vlčince pokračuje

Mestský úrad v Žiline opäť raz predviedol svoje obľúbené divadlo. Namiesto reálnych stavebných strojov, robotníkov a hotovej arény poslalo mesto unaveným Žilinčanom len ďalšiu porciu sľubov zabalenú do lesklej „architektonickej štúdie“. Športové centrum Karpatská, ktoré roky straší obyvateľov sídliska Vlčince ako hrdzavejúci oceľový skelet, sa nateraz nikam neposúva. Mesto sa však tvári, že dosiahlo obrovský úspech, pretože má na stole konečne papier, ktorý definuje to, čo tam malo stáť už dávno.

Roky hanby a prázdnych sľubov

Zatiaľ čo v iných mestách športové haly normálne budujú a otvárajú, Žilina sa pýši tým, že je „o krok bližšie“. Tým krokom je však len aktualizácia technického riešenia, aby objekt vôbec spĺňal súčasné normy. Samospráva tak nepriamo priznáva, že pôvodné plány totálne zlyhali a preplatená projektová dokumentácia sa musí kompletne prerábať.

Obyvatelia najväčšieho žilinského sídliska sa tak namiesto športovania musia opäť pozerať na oplotenú kostru budovy. Mesto ich pritom lakuje bombastickými rečami o troch samostatných halách, celoročnom ľade pre IIHF, fitness, wellness a diagnostickom centre. Realita? Kopa hrdze a žiadny termín reálneho dokončenia.

Ekologické frázy ako zásterka pre neschopnosť

Vedenie mesta nezabudlo do správy pre médiá natlačiť moderné marketingové omáčky o ekológii, moderných technológiách a znižovaní spotreby pitnej vody. Tieto zelené reči však pôsobia priam komicky v kontraste s realitou, kde na pozemku s rozlohou 1,5 hektára namiesto funkčného areálu roky stojí len vizuálny smog a pamätník neschopnosti dokončiť rozostavané projekty.

Rovnako tragikomicky vyznieva aj chválenie sa 70 parkovacími miestami pred hlavným vstupom. Pre obrovský komplex s troma halami, wellnessom a posilňovňou je takýto počet parkovacích kapacít pre verejnosť výsmechom, ktorý v budúcnosti len kompletne paralyzuje už aj tak preťaženú dopravu na Vlčinciach. Spoliehanie sa na to, že návštevníci hokejových zápasov či zápasov v palubových športoch prídu na bicykloch, pretože v blízkosti vedie cyklotrasa, svedčí o absolútnom odtrhnutí úradníkov od reality žilinského života.

Čakanie na zázrak

Architektonická štúdia Športového centra Karpatská nateraz poslúži len ako drahý podklad pre úpravu pôvodnej projektovej dokumentácie. Žilinčania si tak na reálne športovanie počkajú ešte veľmi dlho. Mesto opäť dokázalo, že v kreslení vizualizácií a produkovaní tlačových správ patrí k špičke, no v reálnej dostavbe infraštruktúry fatálne zlyháva.