Foto: TASR

Pred 100 rokmi sa narodila slovenská herecká legenda Jozef Kroner

Na archívnej snímke dokumentačné panely počas otvorenia výstavy venovanej tvorbe výraznej hereckej slovenskej osobnosti Jozefa Kronera. Foto: TASR – Martin Baumann

Známa bola láska Jozefa Kronera k rybám a k rybárskemu športu. Bol autorom kníh Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974) a Neobyčajný testament (1982).

Staškov/Bratislava 19. marca (TASR) – Oscarový film Obchod na korze, ale aj ďalšie snímky ako Pacho, hybský zbojník, Tisícročná včela, Sváko Ragan, Stratená dolina, Jánošík I., II., Živý bič či Dědictví, aneb Kurvahošigutntag. To je len krátky prierez z úspešných filmov, v ktorých si zahrala táto slovenská herecká legenda.

V divadle, filme aj v televízii presvedčivo vytváral charakterové postavy v komediálnom i vážnom repertoári. Veľmi blízke mu boli tragikomédie. V stredu 20. marca uplynie 100 rokov od narodenia divadelného a filmového herca, scenáristu, spisovateľa a oceňovaného umelca nielen Slovensku, ale aj v zahraničí – Jozefa Kronera.

Narodil sa 20. marca 1924 v Staškove na Kysuciach. Vyučil sa v Považských strojárňach a hral v ochotníckom divadle v Považskej Bystrici. Vynikol najmä v Gorkého dráme Vassa Železnovová a v Gogoľovej Ženbe. Táto rola mu v roku 1948 vyniesla pozvanie do hereckého súboru Slovenského komorného divadla v Martine. V rokoch 1956 až 1984 bol členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave.

Na archívnej snímke dokumentačné panely počas otvorenia výstavy venovanej tvorbe výraznej hereckej slovenskej osobnosti Jozefa Kronera.

„Otec bol najlepším otcom na svete. Z jeho rozprávania mám, že keď som sa narodila, bol to vraj jeho najšťastnejší deň. Ale zasa viem, že predtým jeho najšťastnejším dňom bol ten, kedy ho prijali do profesionálneho divadla – Slovenského komorného divadla v Martine,“ priblížila pre TASR dcéra Jozefa Kronera – obľúbená slovenská herečka Zuzana Kronerová.

Prvý raz sa na filmovom plátne objavil už v roku 1949, keď stvárnil vedľajšiu postavu v komédii Katka. Po ďalších menej výrazných rolách účinkoval vo filme Zemianska česť (1957) po boku Karola Machatu, Ladislava Chudíka, Andreja Bagára či Františka Dibarboru.

Prvú väčšiu úlohu získal ako Jožko Púčik v televíznej komédii Statočný zlodej (1958), ktorú nakrútil režisér Ján Lacko podľa známej divadelnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Nasledovala dráma Jerguš Lapin (1960), Polnočná omša (1962), historicko-dobrodružný film Jánošík I., II. (1963), či televízna snímka Geľo Sebechlebský (1963).

Nezabudnuteľný Kroner si ako jeden z mála slovenských hercov zahral vo filme, ktorý získal Oscara. Svetové uznanie mu priniesla úloha Tóna Brtka v snímke Obchod na korze (1965) v réžii Jána Kadára a Elmara Klosa podľa literárnej predlohy Ladislava Grosmana. Tragický príbeh pripomínajúci deportácie Židov zo Slovenska a arizáciu ich majetku sa nakrúcal v Sabinove.

Na archívnej snímke dokumentačné panely počas otvorenia výstavy venovanej tvorbe výraznej hereckej slovenskej osobnosti Jozefa Kronera.

Okrem prístupu režisérov film obohatili herecké výkony hlavných protagonistov – vtedy iba 39-ročného Kronera, poľskej herečky Idy Kamińskej, ale aj Františka Zvaríka, Martina Gregora a ďalších. Jedinečné dielo získalo v roku 1966 Cenu akadémie (Oscara) v kategórii zahraničný film. Kroner sa zúčastnil premiéry v New Yorku, kde mal dokonca prejav. Čítal ho z vopred pripraveného listu, na ktorom mal text foneticky napísaný. Zožal nesmierny úspech, aj keď po anglicky nevedel. Po roku 1968 však film skončil v trezore.

„Film, ktorý bol jeho srdcu najbližší, ktorý si veľmi vážil a na ktorý bol hrdý, bol jednoznačne Obchod na korze. Ten film je právom v zlatom fonde svetovej kinematografie. Obchod na korze aj svojou témou, ktorá bola pre otca veľmi dôležitá, tak bol najvýznamnejší v jeho kariére a to môžem hovoriť s čistým svedomím zaňho,“ povedala Kronerová.

V rovnaký rok nakrútili aj film Mŕtvi nespievajú či televíznu drámu Kubo. V oboch Kroner predviedol svoje herecké majstrovstvo. Nasledovali známe snímky ako Živý bič (1966), Lidé z maringotek (1966), Rysavá jalovica (1970) či vojnová dráma Kým kohút nezaspieva (1972). Potom brilantné stvárnenie hlavnej postavy Pacha Matrtaja v nestarnúcej komédii režiséra Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník (1975). V nej si po jeho boku zahrali ďalšie československé legendy ako Karol Čálik, Ivan Palúch, Marián Labuda st., ako aj Magda Paveleková. Publikum dodnes zabávajú vtipné dialógy ako: „Na kone!“ „A kde by sme ich vzali?“ „No tak utekajme!“

Popredný člen Slovenského národného divadla v Bratislave Jozef Kroner.

V roku 1975 sa Kroner stal aj jedným z hlavných protagonistov televízneho seriálu Slovácko sa nesúdí. O rok neskôr ho Ťapák obsadil do svojej komédie Stratená dolina či do seriálu Sváko Ragan.

„Nesmierne rád hrával postavy v Ťapákových komédiách. Veľmi si vážil a vždy vyzdvihoval film Pacho, hybský zbojník, lebo už tá predloha od Petra Jaroša je skvelá. Je to taký hrdina/antihrdina. A nie je to len zábavný film. Je v ňom aj veľa takej irónie, aj smútku,“ uviedla Kronerová.

Rola Martina Pichandu vo veľkofilme Juraja Jakubiska Tisícročná včela (1983) patrila k vrcholom Kronerovej hereckej dráhy. V 90. rokoch 20. storočia mohli diváci vidieť Kronera v komédii Věry Chytilovej Dědictví, aneb Kurvahošigutntag (1992), v ktorej si slovenský umelec zahral po boku Bolka Polívku.

Jozef Kroner bol laureátom mnohých slovenských i zahraničných ocenení. Na filmovom festivale v Cannes získal v roku 1965 spolu so svojou hereckou partnerkou Kamińskou špeciálne uznanie za herecký výkon vo filme Obchod na korze. In memoriam sa stal Osobnosťou Kysúc roka 1998. Na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach sa ocitla tabuľka s jeho menom v spoločnosti svetových filmových hviezd.

Slovenskej verejnosti je menej známe, že v 70. rokoch bol mimoriadne uznávaným a obsadzovaným hercom aj vo filmoch popredných maďarských režisérov. „Za všetkých spomeniem dvoch, a to Gyula Maár a Károly Makk. Niekoľko filmov sa zaoberalo obdobím ťažkého roku 1956 v Maďarsku. Filmy boli veľmi kritické voči socialistickému režimu. Preto boli u nás nežiaduce,“ dodala pre TASR Kronerová.

Jozef Kroner.

Známa bola láska Jozefa Kronera k rybám a k rybárskemu športu. Bol autorom kníh Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974) a Neobyčajný testament (1982).

Jozef Kroner zomrel 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov. Dvadsať významných osobností Slovenska založilo po jeho smrti Spoločnosť Jozefa Kronera, ktorej cieľom je pripomínať herecké a ľudské posolstvo tohto významného herca. Jednou z jej najdôležitejších aktivít je každoročné udeľovanie Cien Jozefa Kronera. Po ňom je pomenovaná aj jedna z ulíc v bratislavskom Starom meste.

Podobné príspevky