Pravidelné zvonenie zvonov, brechot psov, kikiríkanie kohútov v skorých ranných hodinách, ale aj kvapkanie dažďa na okenný parapet.
Aj to sú podnety, ktoré na regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) podávajú občania v súvislosti s nadmerným hlukom vo svojom prostredí. Podľa bývalého hlavného hygienika SR Ivana Rovného je práve hluk jedným z mála faktorov, pre ktorý počet sťažností obyvateľov neustále narastá.
„Sťažnosti na hluk v životnom prostredí, na okrem všadeprítomný hluk z dopravy, zaznamenávame najmä na rušenie nočného pokoja, rušenie hlukom zo stavebnej činnosti či hudobnej produkcie alebo športových a kultúrnych podujatí,“ uviedla pre TASR Katarína Halzlová z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Podania chodia bez mena
Svoje sťažnosti adresujú občania na úrad v rôznych formách. Najčastejšie je to podľa Halzlovej telefonicky, občas aj osobne priamo na úradoch verejného zdravotníctva, no v posledných rokoch sa zvyšuje počet elektronických podaní. „
V drvivej väčšine prípadov sú však tieto podania anonymné, bez označenia odosielateľa a bez udania údajov potrebných na seriózne prešetrenie. Podaní takéhoto druhu odhadujeme ročne okolo 800 až 1000,“ skonštatovala.
Predmetom oficiálnych písomných podnetov sú väčšinou sťažnosti na nadmerný hluk produkovaný ľudskou činnosťou napr. z rôznych prevádzok stolárskych, zámočníckych, autoopravovní, zberní a spracovaní železa, ale najviac z prevádzok reštaurácií a letných terás, ale aj z nevhodne umiestnených zastávok mestskej hromadnej dopravy.
Najmä vo väčších mestách
„Podnetov z dôvodu nadmerného hluku, pričom nie vždy sa potvrdí opodstatnenosť, ktoré sú riešené orgánmi verejného zdravotníctva v správnom konaní, je ročne okolo 100. Obava z nadmernej hlučnosti prevádzok rôznych typov zariadení v blízkosti ich obydlia je ďaleko najčastejší dôvod nesúhlasu susedov s ich prevádzkovaním. Treba však povedať, že takéto podania pochádzajú zväčša z väčších miest Slovenska,“ dodala Halzlová.
Objektívne posúdenie a riešenie týchto sťažností na nadmerný hluk je práve v kompetencii regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Tie môžu v prípade prekročenia prípustných hodnôt stanovených legislatívou uložiť nápravné opatrenia či sankcie.
Podľa Rovného niektoré sťažnosti reagujú na nepredvídateľné a neopakovateľné situácie, ako sú napríklad hlučné činnosti a správanie obyvateľov na verejných priestranstvách, terasách a podobne v čase, keď jednoducho povedané „hygienici spia“. „Problematické je tiež riešenie sťažností na hluk spôsobovaný fyzickými osobami, na ktoré orgány verejného zdravotníctva v zmysle zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia kompetenčný dosah nemajú,“ skonštatoval Rovný.
Práve preto v takýchto situáciách hygienici vítajú spoluprácu obecných a mestských polícií. Podľa Rovného nastal v poslednej dobe z ich strany záujem o zakúpenie jednoduchého prístrojového vybavenia na meranie hluku.
„Takýto postup obecnej polície je z hľadiska riešenia sťažnosti na rušenie verejného poriadku hlukom veľmi účinný, čo ocenia najmä obyvatelia, ktorí si s rušiteľmi už nevedia inak poradiť.
Trend aktívneho prístupu obecnej polície riešiť problém rušenia hlukom preto vnímame veľmi pozitívne a plne ho podporujeme,“ dodal bývalý hlavný hygienik.