Zdroj: zilina.sk
Počas slávnostného galavečera odovzdal primátor Žiliny Peter Fiabáne prestížne mestské ocenenia šiestim osobnostiam, ktoré pôsobili v oblastiach pedagogiky, ekológie, architektúry, pamiatkovej ochrany, dokumentárnej tvorby, horolezectva a sociálnej práce. Tohtoročný akt oceňovania mal mimoriadne emotívny charakter, keďže až štyria zo šiestich laureátov boli ocenení in memoriam. Primátor vo svojom príhovore zdôraznil, že skutočnú hodnotu nadobúda talent a vedomosti až vtedy, keď sú využívané v prospech druhých, pričom všetkých ocenených spojila ochota robiť pre svoje okolie omnoho viac, než bolo ich povinnosťou.
Najvyšším a najreprezentatívnejším prejavom uznania, aké môže samospráva udeliť, je Čestné občianstvo mesta Žilina. Tohtoročnou laureátkou sa stala Alica Virdzeková, ktorá už viac ako dve desaťročia pôsobí na Gymnáziu na Varšavskej ceste. Vo svojej pedagogickej praxi sa hlboko zameriava na regionálnu históriu, kultúrne pamiatky a významné postavy Žiliny, pričom jej študenti pravidelne obsadzujú popredné priečky v dejepisných súťažiach. Alica Virdzeková je známa aj vďaka dlhoročnej obetavej práci v oblasti uchovávania pamiatky obetí holokaustu. V Žiline už tri roky organizuje spomienkovú akciu Nezabudnutí susedia a so žiakmi pravidelne navštevuje pietne podujatia. Cez projekt Nenápadní hrdinovia navyše pomáha mladým ľuďom dokumentovať osudy obyvateľov prenasledovaných totalitným režimom.
Rovnakého najvyššieho poctenia sa in memoriam dostalo uznávanému ekológovi a profesorovi Ivanovi Vološčukovi. Tento popredný odborník, ktorý v minulosti pôsobil aj ako dekan Fakulty ekológie a environmentalistiky vo Zvolene a riaditeľ Tatranského národného parku, zanechal globálnu stopu v ochrane prírody. Bol kľúčovou osobnosťou a spoluautorom nominačného projektu, vďaka ktorému boli slovensko-ukrajinské Karpatské bukové pralesy v roku 2007 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Išlo o historicky prvé lesné prírodné územie v Európe s týmto statusom. Význam jeho práce podčiarkuje aj fakt, že v roku 1993 mu vo Viedni osobne odovzdal princ Philip Zlatú medailu Svetového fondu na ochranu prírody za rozvoj environmentalistiky v strednej Európe. Mestské ocenenie na slávnosti prevzal jeho syn.
Cenu mesta Žilina, ktorá sa udeľuje za vynikajúce tvorivé výkony a propagáciu mesta doma i v zahraničí, udelila samospráva in memoriam dvoch významným osobnostiam. Prvým z nich je Slavomír Chmela, rodák z Moravy, ktorý v Žiline našiel svoj domov a stal sa jej zanieteným kronikárom. Bol to mimoriadne všestranný človek, aktívny horolezec, jaskyniar a zakladateľ horolezeckej školy JAMES. Svoje dobrodružné expedície na Kaukaz, do Pamíru či Afriky, ale aj každodenný život a premeny Žiliny zachytával na filmový pás a fotografické snímky. Počas svojho života nakrútil vyše 400 dokumentárnych a odborných filmov, za ktoré získal neuveriteľných 161 ocenení po celom svete, vrátane dvoch zlatých medailí od svetovej organizácie UNICA. Jeho rozsiahly fotografický a filmový archív je dnes cenným historickým svedectvom uloženým v štátnych inštitúciách.
Druhým oceneným Cenou mesta in memoriam sa stal architekt a urbanista Stanislav Toman. Väčšinu svojho profesionálneho života prežil v žilinskom Stavprojekte a neskôr vo vlastnom ateliéri. Podieľal sa na tvorbe desiatok obytných sídlisk, budov a územných plánov po celom Slovensku, no jeho meno zostane navždy späté predovšetkým so Žilinou. Spolu s kolegami Ottom Sedlákom a Gabrielou Cimmermannovou vytvoril jedno z najvýraznejších architektonických diel v meste – Hotel Slovakia, ktorý v roku 1981 získal Cenu Zväzu slovenských architektov. Stanislav Toman nevnímal architektúru len ako stavbu budov, ale ako komplexný organizmus fungovania mesta, čo dokazoval aj svojou dlhoročnou odbornou prácou v Komisii územného plánovania a výstavby Mestského zastupiteľstva v Žiline.
Kategóriu Uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Žilina reprezentuje pamiatkar Vladimír Majtan, ktorý už viac ako dvadsať rokov pôsobí na Krajskom pamiatkovom úrade v Žiline. Svojím mimoriadnym citom pre detail, hlbokými odbornými vedomosťami a neúnavným osobným vkladom zásadným spôsobom formoval estetickú tvár súčasnej Žiliny. Odborne a metodicky zastrešil rekonštrukcie najvýznamnejších žilinských pamiatok, medzi ktoré patrí Rosenfeldov palác, Katedrála Najsvätejšej Trojice, Sirotár či Nová synagóga, ktorá za svoju obnovu získala prestížnu cenu CE ZA AR. Vladimír Majtan svojou prácou dokazuje, že ochrana národného kultúrneho dedičstva nie je len byrokratickým procesom, ale prejavom hlbokej úcty k príbehom predchádzajúcich generácií.
Zoznam ocenených uzavrelo udelenie Ceny primátora mesta, ktorú in memoriam získala rehoľná sestra Paola, občianskym menom Ceferina del Valle Bordón. Rodáčka z Argentíny prežila na Slovensku osemnásť rokov, z ktorých pätnásť zasvätila Žiline. Ako vyštudovaná sociálna pracovníčka sa v Dome charity sv. Vincenta s nesmiernou láskou a obetavosťou starala o chudobných a ľudí na okraji spoločnosti. Významne sa angažovala pri budovaní žilinskej nocľahárne pre ženy, ktorá v meste dovtedy chýbala, a pravidelne vykonávala náročnú prácu priamo v teréne. Hoci v roku 2025 podľahla zákernej chorobe vo veku iba 49 rokov, v pamäti Žilinčanov zostáva zapísaná ako symbol čistého dobra a nezištnej pomoci blížnym. Ocenenie v jej mene prevzali rehoľné sestry z jej materskej kongregácie.
Tradícia slávnostného oceňovania osobností mesta Žilina siaha až do roku 1995. Obyvatelia mesta majú každoročne možnosť nominovať tých, ktorých práca presahuje bežný rámec povinností. Návrhy následne posudzuje odborná porota a schvaľuje mestské zastupiteľstvo. Tento slávnostný akt opäť ukázal, že skutočné bohatstvo mesta nespočíva v jeho budovách, ale v príbehoch a odkaze ľudí, ktorí mu venovali svoj život.
