Kogenerácia a biomasový kotol majú ukončiť éru hnedého uhlia v centrálnom vykurovaní krajského mesta

Problém vykurovania fosílnymi palivami sa netýka len jednotlivých domácností. Viaceré slovenské mestá majú systém centrálneho zásobovania teplom stále postavený na fosílnych palivách. Prechod na čistejšie zdroje je v ich prípade oveľa nákladnejší a organizačne zložitejší než výmena kotla v rodinnom dome.

Jedným z posledných väčších slovenských miest, kde hnedé uhlie zostáva dominantným palivom pre centrálne vykurovanie, je Žilina. Žilinská tepláreň spadá pod štátny MH Teplárenský holding, ktorý spravuje teplárenské spoločnosti naprieč Slovenskom. Odklon od uhlia bol dlho predmetom diskusií — jedným z uvažovaných riešení bol multipalivový kotol na spaľovanie drevnej štiepky a tuhého alternatívneho paliva z odpadu. Projekt síce získal povolenie v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), no po zmene vedenia zostal bez realizácie.

Podľa manažérky marketingu a komunikácie MHTH Andrey Devánovej zostáva odklon od uhlia prioritou, no cesta k nemu vedie cez iné technológie. V prvom kroku plánuje holding uviesť v polovici mája do prevádzky dve kogeneračné jednotky v hodnote 30 miliónov eur. Ich nasadenie by malo priniesť úsporu približne 26-tisíc ton uhlia ročne a zníženie emisií CO2 o 12-tisíc ton.

Druhým krokom je výstavba biomasového kotla na spaľovanie drevnej štiepky s celkovými nákladmi 60 miliónov eur. Ten by mal ďalej znížiť objem emisií CO2 o približne 36-tisíc ton ročne. Oba projekty sú vo veľkej miere financované z Modernizačného fondu, európskeho nástroja určeného na podporu prechodu energeticky náročných sektorov smerom k nízkouhlíkovým technológiám.

Žilinský prípad ukazuje, že dekarbonizácia vykurovania je dlhodobý proces. Tam, kde je vykurovanie organizované centrálne, závisí tempo zmeny od investičných rozhodnutí štátu a dostupnosti európskych fondov.