„Volejbalový klub OŠK Lietavská Lúčka vznikol v roku 2020 a iniciatívu vyvinul terajší predseda a hlavný tréner pán Július Garan, ktorý svoj zámer s názvom „PROJEKT-TEAM“ predstavil rodičom dievčat Základnej školy v obci Lietavská Lúčka.
Pod hlavičkou klubu OŠK Lietavská Lúčka je hlavným zámerom výchova mladých nádejných volejbalistiek v obci Lietavská Lúčka. Vytvoriť pre tento šport stabilnú a kvalitnú základňu hráčok v samostatnom klube.
Cieľom je ponúknuť dievčatám v obci Lietavská Lúčka a v okolí možnosť kolektívneho športovania, účasti na majstrovských súťažiach hrať volejbal tak, aby mohli svoju obec reprezentovať čo najlepšie a tešiť sa z víťazstiev či svojej neskoršej volejbalovej kariéry.“
Ako ste začínali s volejbalom v priestore obce Lietavská Lúčka, kde dovtedy kraľoval futbal?
„Najhoršie boli začiatky, začať na dedine kolektívny šport pre dievčatá je skoro neriešiteľné. V mladosti v rokoch školských čias som začínal ako 14-ročný s futbalom v Bratislavskom Slovane v rokoch 1968 až 1970, žiaľ zranenie mi nedovolilo pokračovať. Po prestupe do Vrútockej Lokomotívy v roku 1975 som odohral tam 3 roky, ale po skončení s futbalom som sa začal venovať volejbalu v Martine, kde som vydržal skoro 20 rokov. Po presťahovaní do Lietavskej Lúčky som tu videl potenciál dievčenského volejbalu. Začínali sme s piatimi, siedmimi, desiatimi dievčatami a nakoniec bolo prihlásených 25 záujemkýň o volejbal. Klub OŠK Lietavská Lúčka vznikol pod záštitou a s pomocou obce.“
V akých priestoroch fungujete? Ako začínajúci klub ste museli mať od začiatku veľké problémy. Ako ste na tom boli s financiami a prevádzkou?
„Chceli sme, aby nám obec vyšla v ústrety maximálne koľko sa dá, keďže sme mali deti zo Základnej školy z Lietavskej Lúčky. Na zasadnutí Obecného úradu Lietavská Lúčka nám odsúhlasili zadarmo telocvičňu, požiadali sme o dotáciu obce a tú nám pridelili..
Po zmene vo voľbách nám ale vedenie obce zmenilo bezplatný prenájom telocvične na platený a to najskôr na 20 eur, čo by bolo likvidačné pre náš klub. Na ďalšom zasadnutí obec nám upravila nájom na sumu 10 eur. Samozrejme pri dnešnom probléme so sponzormi sa to odzrkadlilo aj na zvýšení členského pri deťoch (členoch).“
Aký náročný je u Vás tréning? Postačuje telocvičňa na Základnej škole v Lietavskej Lúčke? Prvé úspešné výsledky zviditeľnili klub?
„Tréningy mávame v pondelky, stredy, štvrtky a piatky. Pre kapacitu nemôžu prísť deti naraz na tréning, Najprv prídu najmladšie v časovom rozpätí 1,5 hodiny, potom tie staršie tiež rovnako 1,5 h. Tréningový plán vychádza na 4x týždenne.
Ako náhle prišli výsledky, pohľad na náš klub sa zlepšil. Výsledky prišli po 2,5 roku, kedy sme v 4-kovom volejbale skončili tretí v oblasti STRED. Po treťom roku sme boli druhý. V roku 2024 sme to vyhrali. V rámci 34 družstiev v regióne Žilinského a Banskobystrického regiónu stredného Slovenska. V kategórii mladšie žiačky sa nám podaril husársky kúsok keď sa naše dievčatá prebojovali na majstrovstvá Slovenska vo svojej kategórii medzi 10 najlepších tímov s celej SR! Tým sme urobili obci (ako jediná obec – nie mesto) perfektnú reklamu.“
V klube ste mali aj nejaké odchody hráčok. Mohli by ste opísať vzniknutú situáciu?
„Ako náhle sme to vyhrali, dostali sme sa do takej fázy, že tie 4-kárky, ktoré tvorili kostru pre 6-kový volejbal jedna po druhej odišli. Minulý rok sa nám rozpadli tímy starších a mladších žiačok.
Hráčky odišli hrať do Žiliny. Hráčky nemali podpísané žiadne zmluvy, to znamená že hráčka bez zmluvy môže odísť. Hráčky odišli na základe rozhodnutia rodičov. V základnej zostave zostala klubu jedna jediná hráčka. Týmto hromadným odchodom klub neuveriteľne oslabil a vrhlo to veľmi zlý tieň na klub. Začali sme pracovať preto tak, aby volejbalový klub toto v budúcnosti nezažil.
My sme v tomto roku 2025 po skončení sezóny skončili na treťom mieste v rámci regiónu, čo nikto nečakal. Boli sme v súťaži ako jediná dedinka. Zároveň sme sa dostali na majstrovstvá Slovenska. Zo 120 družstiev sme sa dostali medzi 10 najlepších a popri nás tam išla aj Akadémia Žilina (UNIZA). To znamená, že Akadémia, ktorá je extraligovým, uznávaným veľkoklubom a my malá dedinka (OŠK) sme sa dostali na majstrovstvá Slovenska vo volejbale. Pochopiteľne každý chce uspieť. My sme už účasť brali ako úspech klubu , školy, rodičov aj celej dediny.
V klube sme podriadili všetko pre úspech a dobrú reprezentáciu klubu i obce. Podarilo sa to.“
Dávate šancu každému dievčaťu, ak má záujem o volejbal a doteraz sa s ním nestretla?
„Myslím si, že máme najlepší fanklub v súťaži. Nikoho sme v prípravke neodmietli. Dávame šancu sa rozvinúť každému. Zameriavame sa na hráčky školopovinné do 9. ročníka. S klubom Akadémie UNIZA sme viedli debatu o tom, že pre náš klub by pomohlo keby ich klub, ktorý patrí k volejbalovo TOP klubom v SR, nesiahal do našich radov skôr než hráčka ukončí povinnú školskú dochádzku. Verím že kvôli vzťahom do budúcna to budú rešpektovať.
Keby nám pôvodná zostava ostala po kope, tak náš klub by zaznamenal v práve skončenom ročníku určite i iné a to väčšie úspechy v starších i mladších žiačkách.
Volejbal v Lietavskej Lúčke sa v podstate zakorenil, urobil slušnú reklamu i výsledky. Kolektívny šport robiť na dedine je náročné. Podpora obce je veľmi dôležitá. Máme kapacity, materiál a veci, ktoré potrebujeme k trénovaniu. Klub OŠK Lietavská Lúčka si zabezpečuje po svojej línii cestovanie, stravovanie, oblečenie. Máme zabezpečenú dopravu vďaka podpore rodičov.
Súperov však máme aj z južného Slovenska, jedno volejbalové družstvo je z Hnúšte. Vzdialenosť z Lietavskej Lúčky do tohto mesta je 165 km. Ústretový je jeden dopravca, ktorý nám poskytol 9- miestne vozidlo, za ktoré si platíme. Väčšinu dopravy zabezpečujú rodičia a ja, súkromnými vozidlami. Na zápasy vonku ide aj osem osobných vozidiel.
Detí je pomerne veľa, záujem hrať volejbal v obci stále je. Kapacita telocvične je však nepostačujúca, ak by sme chceli pridať ďalšie družstvá. Pokiaľ by bola väčšia telocvičňa, prípadne viac trénerov, získali by sme aj viac hodín na tréningy. V telocvični sú aj iné športy ako sú tenis, florbal, nácvik hasičov a iné.“
Súperi počuli o Vašom fanklube, ktorí ste vybudovali na výbornej úrovni. Do akej miery je ochota rodičov tráviť čas s deťmi a venovať sa im aj mimo domova?
„Všetko ku všetkému patrí. Snažíme sa starať aj o také veci ako je fanklub. Ich vybavením sú teda, mikiny, bundy, čiapky, šály a podobné veci. Tí ľudia vedia, že keď vsadiť na niečo také ako je úspech takéhoto charakteru, keď vidíme účastníkov v súťaži, kde sú kluby s dlhoročnou tradíciou vo volejbale ako sú Slávia UK Bratislava, Žilinská univerzita. S týmito klubmi vychádzame dobre.
Vsadili sme však na jednu taktiku. Pre spoluprácu musí chcieť hráčka, ale musí chcieť aj rodič. Tá spolupráca trojuholníka – tréner, hráčka a rodičia je nezameniteľná. To je základ. Keď sa povie dôvera trénerovi a dôvera klubu, to znamená že budú znášať všetky tie rozhodnutia trénera a klubu, ktoré sa urobia. Keď sa povie ideme na Bílikovú do Bratislavy hrať prípravný zápas večer o 17.00 hod., tak ideme všetci. Keď sa povie, že ideme do Karvinej?, ideme do Karvinej, do Frýdku?… tak ideme! V tomto nevidím problém kooperácie s rodičmi, pretože vidia, že výkon dievčat ide hore hlavne v hre s kvalitnými súpermi.
Minulý rok mi povedal jeden z rodičov v Trnave, keď sme boli na tých majstrovstvách: „neveril som Vám„. Potom keď sa rozpadlo družstvo, sme vstali ako Fénix. Museli sme postaviť nové obidve družstvá v mladších i starších žiačkach. Boli sme tam, kde pred 4 rokmi teda na začiatku. Ten rodič po majstrovstvách ,doložil. Teraz verím, presvedčili ste ma. Je to vec chcenia rodiča. Tá účasť na majstrovstvách bola úžasným impulzom do ďalšej práce.“
Spomínali sme frekvenciu tréningov. Aká je ochota a vytrvalosť pravidelne trénovať v klube OŠK Lietavská Lúčka?
„Účasť na tréningoch v našom klube je 95%. V iných kluboch viem že sa boria s účasťou. Dievčatá radi chodia na tréningy. Náš klub bude mať aj nové logo práve spojené s tým vstaním z popola (ako vták Fénix) po odchode hráčok. Tu neostal kameň na kameni, nič tu nefungovalo. Tri mesiace sme fungovali vo vzduchoprázdne.
Ostala nám v klube jedna hráčka, z pôvodného základu. Nové hráčky sa rýchlo nedajú pripraviť a postaviť do hry len tak zo dňa na deň a ani za pár dní. Poučili sme sa.
Ďalším problémom dievčat začínajúcich s volejbalom je taký, že pohybová príprava dievčat je nedostatočná. Nesprávne držanie tela, a preto sme sa rozhodli venovať viac pozornosti práve určeným pohybovým zvyklostiam. Dievčatá príliš rýchlo vyrástli a ich pohyb je nekoordinovaný.
Očakávame, že tento rok pôjdu výsledky hore. Momentálne nám chýba ešte jedna hala a jeden tréner, zdá sa však, že toto je na dobrej ceste. Ak by sme ju mali, vedeli by sme sa časovo aj priestorovo zladiť, mohli by sme robiť aj s menšími začiatočníčkami. Momentálne máme jednu telocvičňu na ZŠ v Lietavskej Lúčke.“
Pred novou sezónou aké máte ciele?
„Uvidíme aká bude nová sezóna. Chceli by sme sa opäť dostať na Majstrovstvá Slovenska. Teraz sa konali v Trnave, minulý rok v Žiari nad Hronom na zimnom štadióne, kde boli vytvorené dve ihriská a hralo sa v kuse. Boli sme absolútne najmladším tímom zo všetkých družstiev, ktoré sa zúčastnili. Keďže sme boli najmladší, nám dáva záruku, že sa nám tam podarí dostať aj budúci rok. Pretože tie najmladšie v tíme budú aj o rok.
Plány na jeseň v novom ročníku máme také, že chceme pridať jedno družstvo, aby dievčatá mali možnosť perspektívne u nás v klube pokračovať i v kadetskom tíme. Tento rok 2025 sme sa rozhodli, že postavíme mladšie žiačky, staršie žiačky a kadetky plus 4-kový tím. Umožníme dievčatám pokračovať ďalej. Všetci veríme v úspech našich dievčat.“
Dnes sme vyspovedali a na naše otázky odpovedal predseda a hlavný tréner volejbalového klubu OŠK Lietavská Lúčka pán Július Garan. Ďakujeme za rozhovor. Tešíme sa na budúce.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.