Deň víťazstva nad fašizmom si 8. májom pripomíname skončenie druhej svetovej vojny v Európe

Na archívnej snímke zo 7. mája 1945 je záber na zbombardovaný Hamburg. Zástupcovia nemeckých ozbrojených síl a spojeneckých vojsk podpísali pred 75 rokmi ukončenie 2. svetovej vojny a holokaustu vo francúzskom Remeši. Foto: TASR/AP

V druhej svetovej vojne podľa najnovších údajov zahynulo približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov, uviedol Šumichrast.

Remeš/Berlín/Bratislava/New York 8. mája (TASR) – Skončenie druhej svetovej vojny v Európe si štáty protihitlerovskej koalície každoročne pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. V anglicky hovoriacich krajinách je známe tiež pod pojmom Victory in Europe Day (VE-Day).

Jeho pripomínaním si ľudia uctievajú viac ako 50 miliónov ľudí, ktorí prišli o život počas takmer šesť rokov trvajúcej vojny. Počtom obetí a svojou krutosťou sa stala najväčšou tragédiou v dejinách ľudstva. Na Slovensku je 8. máj dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci parlamentu v júni 1996.

Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko. Do vojny sa postupne zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov. Bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, v južnej a juhovýchodnej Ázii. Do armád bojujúcich krajín bolo zaradených asi 110 miliónov ľudí.

Na archívnej snímke zo 7. mája 1945 tisíce ľudí oslavujú ukončenie 2. svetovej vojny pred Víťazným oblúkom v Paríži. Zástupcovia nemeckých ozbrojených síl a spojeneckých vojsk podpísali pred 75 rokmi ukončenie 2. svetovej vojny a holokaustu vo francúzskom Remeši.

V tejto vojne sa fakticky zmazal rozdiel medzi zázemím a frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie bombardovacieho letectva, ktoré útočilo nielen na nepriateľské továrne, komunikačné uzly, priehrady, elektrárne či iné objekty vojenského významu, ale aj na domovy robotníkov, ktorí v nich pracovali. Aj z tohto dôvodu znášalo civilné obyvateľstvo v porovnaní s predchádzajúcou svetovou vojnou častokrát oveľa väčšie utrpenie. Okrem toho okupačná moc prenasledovala civilné obyvateľstvo aj z rasových dôvodov, resp. z dôvodu jeho zapojenia sa do hnutia odporu.

„Už prvé dni vojny priniesli barbarské bombardovania miest, ako boli Varšava, Rotterdam či Londýn, s mnohými obeťami na strane civilného obyvateľstva. Napriek tomu bombardovanie hlbokého zázemia neprinieslo očakávané výsledky. Predovšetkým nezlomilo vôľu bojovať. Za čiastočne úspešné možno považovať útoky anglo-amerického letectva na nemecký vojnový priemysel. Bojujúce štáty sa proti tomu bránili rôznymi spôsobmi. Skvalitnili pozemnú aj leteckú protilietadlovú obranu, vojenskú výrobu rozptýlili, premiestnili ďalej za front, mimo dosahu nepriateľského letectva alebo do neprístupných podzemných priestorov,“ vysvetlil pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Kapitulácia bola pôvodne podpísaná už 7. mája 1945 vo francúzskom meste Remeš. V mene nemeckého velenia ju podpísal generál Alfred Jodl, za hlavného veliteľa spojeneckých expedičných síl generál Walter Bedell Smith, za sovietske najvyššie velenie, ale bez jeho poverenia, generál Ivan Susloparov a ako svedok francúzsky generál Francois Sevez.

Na archívnej snímke zo 7. mája 1945 zástupca nemeckých ozbrojených síl generálplukovník Alfred Jodl (uprostred) podpisuje protokol o bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka v II. svetovej vojne vo francúzskom Remeši. Zástupcovia nemeckých ozbrojených síl a spojeneckých vojsk podpísali pred 75 rokmi ukončenie 2. svetovej vojny a holokaustu.

K jej podpisu došlo až po splnení podmienky generála Dwighta D. Eisenhowera, že nemecká delegácia zároveň podpíše záväzok, že najvyšší predstavitelia nemeckých ozbrojených síl sa dostavia „na miesto a v čase určenom najvyšším veliteľom spojeneckých expedičných síl a sovietskym najvyšším velením pripravení s plnými mocami vykonať formálnu ratifikáciu kapitulácie nemeckých ozbrojených síl v mene nemeckého najvyššieho velenia“.

Stalo sa tak v noci z 8. na 9. mája 1945 v Berlíne. Za Nemecko definitívny kapitulačný akt podpísali Wilhelm Keitel, Hans-Georg von Freiburg, Hans-Jürgen Stumpff a za víťaznú protifašistickú koalíciu Georgij Konstantinovič Žukov (ZSSR), Carl Andrew Spaatz (USA), Arthur Tedder (Spojené kráľovstvo) a Jean de Lattre de Tassigny (Francúzsko).

Druhá svetová vojna v Európe sa oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 h. V Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun už po polnoci, a preto bol za Deň víťazstva vyhlásený 9. máj.

Na archívnej snímke zo 7. mája 1945 zástupcovia nemeckých ozbrojených síl a spojeneckých vojsk podpisujú protokol o bezpodmienečnej kapitulácii Nemecka v II. svetovej vojne vo francúzskom Remeši. Zástupcovia nemeckých ozbrojených síl a spojeneckých vojsk podpísali pred 75 rokmi ukončenie 2. svetovej vojny a holokaustu.

„V druhej svetovej vojne podľa najnovších údajov zahynulo približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Zo súhrnného počtu obetí pripadá približne 83 percent na príslušníkov štátov protifašistickej koalície a 17 percent obetí na obyvateľov mocností Osi a ich spojencov. Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel vtedajší Sovietsky zväz,“ uviedol Šumichrast.

Na archívnej snímke z 9. mája 1953 slávnostné defilé ženíjnych jednotiek v Bratislave pri príležitosti 8.výročia oslobodenia Československa Sovietskou armádou.

Účasť Slovákov v československom protifašistickom odboji v rokoch druhej svetovej vojny má svoje osobitné a nezastupiteľné miesto v novodobej histórii Slovenska. „Národnooslobodzovací boj v rokoch druhej svetovej vojny výrazne sformoval charakter, myslenie a konanie jeho účastníkov a ovplyvnil život nasledujúcich generácií, pre ktoré sa stal trvalým zdrojom poučenia, hrdosti a vlastenectva,“ zdôraznil Šumichrast.

Víťazstvo protifašistickej koalície si na strane bývalého Československa vyžiadalo množstvo obetí, utrpenia a bolesti. „Podľa údajov z VHÚ predstavovali celkové straty na životoch asi 350.000 až 360.000 obyvateľov. Z toho zahynulo v koncentračných táboroch približne 235.000 osôb, z nich asi 149.000 židovského pôvodu. V Česku to bolo 78.000 a na Slovensku 71.000 osôb. Dovedna však prešlo koncentračnými tábormi 350.000 osôb. Pri represáliách a prenasledovaní partizánov bolo na Slovensku vypálených viac než 100 obcí,“ dodal pre TASR Šumichrast.