Dňa 24.marca 2024 sa na žilinskom Mariánskom námestí v budove Gold wing o 17. hodine konala vernisáž dokumentárnych fotografií autora Martina Candira, pri príležitostí 25. výročia „humanitárneho“ bombardovania Srbska, ktorú organizuje Veľvyslanectvo Srbskej republiky, o.z. Spolok Srbov na Slovensku a Srbské kultúrne – informačné centrum za pomoci Ing. Pavla Slotu.
Slávnostného otvorenia výstavy sa zúčastnili významné osobnosti ako veľvyslanec Srbska na Slovensku Alexandar Nikič so svojimi kolegami diplomatmi, ako aj diplomat z Ruského veľvyslanectva, a za prítomnosti Ing. Pavla Slotu, ktorý organizátorovi Stanemu Ribičovi pomáhal v zabezpečení a organizácii tejto výstavy.
Výstava je prístupná širokej verejnosti a hlavne našej mládeži, pretože organizátori výstavy Stane Ribič a Ing. Pavol Slota chceli, aby aj ďalšie generácie Slovákov, slovenských občanov mohli navnímať, ako sa odzrkadľuje vojna na životoch civilistov, aký dopad mala táto vojna na Nový Sad, na Srbsko, keďže na fotografiách Martin Candir zachytil niektoré hrôzostrašné momenty výbuchov bômb, ktoré boli zhadzované tými našimi „mierotvornými“ partnermi zo severoatlantickej aliancie na čele so Spojenými štátmi americkými hlavne na civilné ciele a infraštruktúru Srbskej republiky.
Aj napriek tomu, že by niekto mohol zlomyseľne povedať, že toto bombardovanie trvalo „LEN“ 78 dní, verejnosť a hlavne aj mladí ľudia môžu na týchto fotografiách vidieť dôsledky toho, čo v Srbsku vykonali USA. Fotografie však nedokumentujú len zničené budovy a infraštruktúru, dokumentujú aj to, že sa počas tohto bombardovania museli žiaci vzdelávať v atómových bunkroch alebo prepravovať masy ľudí do práce na pontónoch cez rieku, cez ktorú boli zničené všetky mosty, ako každý večer deti so svojimi matkami utekali do krytov, ako otcovia rodín museli po práci brať do rúk zbrane a išli sa postaviť nepredstaviteľnej presile s vedomím, že aj tak s tým vraždením nič nespravia, ale aby ukázali svoju hrdosť, svoju statočnosť. Je to naozaj smutná pripomienka toho, čo sa v roku 1999 udialo , ako aj príležitosť navnímať mimo hollywoodskych filmov realitu tragickej udalosti „humanitárneho“ bombardovania Juhoslávie.
Počas slávnostného otvorenia sa k verejnosti prihovoril Ing. Pavol Slota, ktorý hovoril o tom, že na fotografiách je vidno odzrkadlenie sa toho, keď americký jastrab zaborí svoje pazúry do slovanského národa. Podobne ako hlavný organizátor Stane Ribič, tak aj veľvyslanec Srbska pozval širokú verejnosť, vrátane škôl v Žilinskom kraji, aby prišli navštíviť túto výstavu. Ďalej sa na vernisáži k verejnosti prihovorili Slováci, ktorí na vlastnej koži viackrát aj s rodinou zažili evakuáciu počas agresie NATO v Srbsku, ktorí si tiež uvedomujú že vojny sú pripravované roky a že táto nebola výnimkou, Ivan Štubňa a prezident Únie vojnových veteránov, plukovník Pavel Marko (poverený modrý baret od MOSR ako pozorovateľ v Srbku).
Výstava je BEZPLATNE prístupná verejnosti, symbolicky bude trvať 25 dní, teda od 24. marca do 18. apríla, otvorená od 12:00 – 18:00 celý týždeň.
Autorovi Martinovi Candirovi sa podarilo na fotografiách zachytiť niekoľko zhodených bômb na civilné ciele a infraštruktúru. Fotografie sú časozberne koncipované v momente bombardovania, tesne po bombardovaní a následne po 10-tich rokoch a je na nich vidieť, ako sa Srbi pozviechali a zrekonštruovali zbombardované časti Srbska, vrátane Nového Sadu.
Okrem faktov z hrôz bombardovania chceme v podstate touto výstavou poukázať aj nato, že ľudia dokážu zrekonštruovať zničené budovy a miesta, ale bolestné jazvy ľudí, ktorí prišli o svojich blízkych, ktorí prišli o svoje dcéry, synov pri bombardovaní sa nikdy nezahoja a nikdy sa neodpustí tým skutočným agresorom, Spojeným štátom americkým, ktoré obišli bezpečnostnú radu OSN a teda spáchali zverský čin na našom bratskom srbskom národe.