Slovenské mestá sa vyľudňujú. Najviac obyvateľov odišlo zo stredného a východného Slovenska

Bratislava a jej okolie ďalej rastú, kým viaceré mestá na strednom a východnom Slovensku strácajú obyvateľov. Údaje štatistikov potvrdzujú pokračujúce sťahovanie za prácou a príležitosťami.

Bratislava a jej okolie naďalej priťahujú nových obyvateľov, zatiaľ čo viaceré mestá na strednom a východnom Slovensku rok čo rok prichádzajú o stovky ľudí. Najnovšie údaje ukazujú, že trend sťahovania za prácou a lepšími príležitosťami sa nezastavil. Práve naopak.

Na zaujímavé demografické zmeny upozornil portál Brainee. Ako vyplýva z porovnania údajov Štatistického úradu SR od roku 2011 až do konca roka 2025, kým Bratislava a jej zázemie rastú, viaceré mestá zaznamenávajú výrazný pokles počtu obyvateľov.

Bratislava rastie, ľudia sa sťahujú aj za jej hranice

Podľa údajov Štatistického úradu SR mala Bratislava pri sčítaní obyvateľov v roku 2011 celkovo 411 228 obyvateľov. Do konca roka 2024 ich počet vzrástol na takmer 480-tisíc, čo predstavuje nárast o viac ako 16 percent.

Nejde pritom len o samotné hlavné mesto. Veľká časť ľudí sa sťahuje aj do okolitých miest, odkiaľ denne dochádza za prácou do Bratislavy.

Výrazný rast zaznamenali napríklad:

• Stupava, ktorá si udržala prvenstvo medzi slovenskými mestami s najväčším percentuálnym prírastkom obyvateľov. Od roku 2011 do konca roka 2025 vzrástol počet jej obyvateľov z 9 282 na 12 791, teda o takmer 38 percent.
• Senec, kde počet obyvateľov stúpol zo 17-tisíc na viac ako 20-tisíc.
• Pezinok, ktorý narástol z približne 21,2-tisíca na viac ako 24,4-tisíca obyvateľov.
• Svätý Jur, kde pribudlo takmer 17 percent obyvateľov.

Rast zaznamenáva aj Veľký Šariš pri Prešove. Ten sa podľa analýzy stal druhým najrýchlejšie rastúcim mestom na Slovensku, keď počet jeho obyvateľov od roku 2011 vzrástol o viac ako 32 percent.

Inde obyvateľov rapídne ubúda

Kým západ Slovenska rastie, viaceré mestá v iných regiónoch krajiny pokračujú v opačnom trende.

Novým lídrom úbytku sa podľa analýzy stal Svidník, ktorý prvýkrát klesol pod hranicu 10-tisíc obyvateľov. Na konci roka 2025 ich mal približne 9 500, čo predstavuje pokles o približne 17,7 percenta oproti roku 2011.

Medzi mestá s najväčším úbytkom patria aj:

• Kremnica, kde počet obyvateľov klesol z 5 601 na 4 586 (viac ako 18 percent),
• Tisovec, ktorý prišiel približne o 18 percent obyvateľov,
• Hnúšťa, kde počet obyvateľov klesol zo 7 781 na 6 386,
• Medzilaborce, ktoré od roku 2011 stratili takmer 17 percent obyvateľov.

Analýza upozorňuje, že výrazný pokles sa netýka iba malých miest. Menej obyvateľov dnes evidujú aj väčšie mestá, ako napríklad Martin, Prievidza, Zvolen, Považská Bystrica, Michalovce, Levice, Lučenec či Košice, ktoré od roku 2011 prišli takmer o sedem percent obyvateľov.

Za odchodom je práca aj demografia

Podľa analýzy je jedným z hlavných dôvodov dlhodobý nedostatok pracovných príležitostí v mnohých regiónoch. Ľudia preto odchádzajú najmä do Bratislavy, jej okolia, prípadne do ďalších hospodársky silných oblastí, akými sú Žilina či Nitra. Časť Slovákov odchádza aj za prácou do zahraničia, predovšetkým do Českej republiky.

Situáciu zhoršuje aj demografický vývoj. Na konci roka 2025 žilo na Slovensku 5 409 407 obyvateľov. Išlo už o piaty medziročný pokles počtu obyvateľov za sebou a zároveň druhý najvýraznejší úbytok v histórii samostatnej Slovenskej republiky.

Pôrodnosť sa v roku 2025 dostala na historické minimum a ani kladné migračné saldo už nedokáže prirodzený úbytok obyvateľstva vykompenzovať. Otázkou tak zostáva, či sa mestám, ktoré dnes strácajú obyvateľov najrýchlejšie, podarí tento trend v nasledujúcich rokoch zvrátiť.