Obec Važec v údolí pod Vysokými a Západnými Tatrami si pripomenie tradičným sprievodom v tvare podkovy jednu z najvzácnejších zachovaných tradícií regiónu Liptov.
Najbližšia nedeľa 24. mája bude na Liptove patriť Chorovodu Omilienci – tradičnému sprievodu dievčat a žien so spevom na Svätodušnú nedeľu, ktorý sa koná v obci Važec po stáročia. Ako TASR informovala manažérka pre komunikáciu a PR Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Region Liptov Katarína Šarafínová, Ministerstvo kultúry SR uznalo výnimočnosť podujatia a sprievod Omilienci bude už tento mesiac zapísaný do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Cieľom je zachovať starodávny zvyk pre ďalšie generácie a zabezpečiť jeho odovzdávanie z pokolenia na pokolenie.
Obec Važec v údolí pod Vysokými a Západnými Tatrami si pripomenie tradičným sprievodom v tvare podkovy jednu z najvzácnejších zachovaných tradícií regiónu Liptov. „Súčasťou slávnosti v nedeľu 24. mája budú vystúpenia folklórnych súborov Stráne z Važca, Karpaty z Ružinova v Bratislave a jednej z našich najúspešnejších a najvýraznejších folklórnych speváčok Eleonóry Vančíkovej Kapasnej,“ priblížila riaditeľka OOCR Region Liptov Darina Bartková.
Výnimočnosť Chorovodu Omilienci spočíva v jeho tanečno-spevnej forme. „Po skončení pobožnosti v chráme sa zišli ženy a v usporiadanom chorovode, v tvare podkovy, so spevom prechádzali dedinou. Podkovu tvorilo 20 až 30 slobodných dievčat, držiacich sa pomocou bielych šatiek, a viedli ho dve predspeváčky – najnovšie nevesty s rožkavým čepcom, ktoré kráčali samostatne niekoľko krokov pred ostatnými,“ vysvetlila Šarafínová.
Chorovod Omilienci je podľa nej oslavou našich predkov, ktorých priazeň mala počas jari a leta zaistiť bohatú úrodu. Prítomnosť mladej nevesty v tanci pravdepodobne odkazovala na dávny zvyk spoločenského predstavovania neviest. Celý rituál – od stavania májov až po spoločné hry mládeže – môže súvisieť s rozšírenou predstavou o pozitívnom vplyve predkov na plodnosť a prosperitu spoločenstva.
V súčasnosti obchôdzku iniciujú členovia Folklórneho združenia Stráne. Pôvodný nápev piesní, silné ženské hlasy, slávnostné dievčenské a ženské kroje vytvárajú aj v dnešných časoch vizuálny a akustický zážitok. „Tento rok si odhalením pamätnej tabule pripomenieme aj 10. výročie úmrtia významného folkloristu a umeleckého vedúceho Folklórneho súboru Važec Michala Kapasného,“ zdôraznil starosta obce Važec Milan Lištiak.
Obec Važec na tento deň pripravila aj originálne otváranie tunajších studničiek. Slávnosť vo Važci vyvrcholí piesňou Kopala studienku. „Jej melódiu štúrovský básnik Janko Matúška v roku 1844 odporučil pre svoj hymnický text Nad Tatrou sa blýska, ktorý sa neskôr stal oficiálnou hymnou Slovenska,“ doplnil starosta.
