Múzeum oravskej dediny v Zuberci – Brestovej je filmárskym rajom. Z príbehov, ktorým vytvoril kulisu, hodno spomenúť najúspešnejší slovenský film Tisícročná včela a tiež rozprávky Princezná a žobrák, Sedem havranov či Láska na vlásku. Pravú severskú zimu si v tu v bájke Šťastný smoliar v postave kominára vyskúšal slávny Ondřej Vetchý, no prvý raz štáb obišiel nasucho: pre nedostatok bielej periny nemohli natočiť mrazivé scény. Herci prišli na Oravu o pár týždňov neskôr a neľutovali, natočili jednu z najkrajších českých rozprávok vôbec.

VOJTA KOTEK A TEREZA RAMBA Na Orave natočili Vianočnú hviezdu.

V príbehu Vianočná hviezda režiséra Karla Janáka, ktorý do svojej bájky obsadil Vojtu Koteka, Terezu Rambu i nemeckú herečku Leonie Brillovú, to už bola iná káva. „Trval som na tom, že rozprávku musíme natočiť v Zuberci, v krásnom skanzene pod Roháčmi. A Orava nesklamala,“ nadchýnal sa režisér, ktorý dal priestor aj Ani Geislerovej či Martinovi Hubovi. V príbehu Petra Bebjaka Vianočné želanie sa okrem Richarda Autnera či Tomáša Maštalíra zasa mihli už aj rôzne zázračné bytosti. Tie na Orave najnovšie ožívajú aj počas prehliadok pri svetle lampášov.

Ideálna Brestová

Skanzen v doline za Zubercom nie je filmovým ateliérom, návštevníkom kraja má pripomínať život miestnych ľudí za dávnych čias. Na poľane Brestová ho začali stavať pred viac ako polstoročím, v čase živelnej premeny oravských dedín. Keď národopisci prišli na to, že ochrana drevenej ľudovej architektúry na pôvodnom mieste je nereálna, najcennejšie z vyše 200 vytypovaných dreveníc či hospodárskych stavieb zhromaždili na širokej lúke pod Roháčmi. Brestová sa ukázala ako ideálna: tiekol cez ňu potok, dalo sa tu zaparkovať autom a neďaleko stála dedina s turistickým potenciálom.

Viac ako 50 stavieb Oravci na lúke rozostavili do niekoľkých častí, ktoré pripomínajú jednotlivé časti regiónu. Veľkú časť objektov tvoria originály, ktoré rozobrali a na novom mieste opäť postavili tesári zo Zuberca a z Habovky, no v skanzene nechýbajú ani technické stavby. Je tu vodný mlyn, hrnčiarska pec či plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače. Nad úbočí nad drevenou dedinou, okolo ktorej sú v zime obvykle kopce snehu, sa týči drevený gotický Kostol svätej Alžbety Uhorskej zo začiatku 15. storočia. Má maľovaný strop a funkčný prenosný organ. Práve na tomto mieste vznikli niektoré scény z filmu Tisícročná včela.

Ožívajú tiene

Vonku je tma a poriadne mrzne. Pred bránou oravského skanzenu pred siedmou večer prešľapujú desiatky uzimených ľudí. V hlúčikoch partií z celého Slovenska však vládne dobrá nálada, všetci sa tešia na jednu z najväčších atrakcií kraja, večernú prehliadku drevenej dediny. Lístky na ňu si niektorí kúpili už celé týždne dopredu. „Prejdeme okolo správy múzea. Táto usadlosť pôvodne stála v Malatinej, kde vyrástla v druhej polovici 19. storočia a patrila k najväčším objektom v obci. Pri dome je dvor, za ním hospodárske priestory. Tam našu prehliadku zakončíme. Deti pri čaji, dospelí pri medovine,“ privíta nás riaditeľ múzea Richard Janoštín.

MRAZIVÁ TMA Naši predkovia v zime nepozerali televízor, stretávali sa na priadkach.

Ľudský had sa valí za mužom, ktorý kráča na čele procesie s harmonikou v rukách. Nad krajinou sa rozprestrela noc. Na domoch pod nami ožívajú tiene, stromy v lese deťom pripomínajú strašidlá. Richard nás so spevom dovedie na Dolnooravský rínok, k domom omietnutým hlinou a obieleným vápnom. Tu rozdelí lampáše, v ktorých horia sviece. Aj vďaka tomu, že na čiernej oblohe svieti žltý mesiac, atmosféra začína byť magická. „Rodičov vyzývam, aby sa stali požiarnymi hliadkami. Lampáše chcú najskôr nosiť deti, no čoskoro ich to prestane baviť a ťahajú svietidlá po snehu,“ podotkne s úsmevom náš sprievodca a upriami zrak na zemiansku kúriu Meškovcov z Vyšného Kubína. „V jednej z jej miestností bola súkromná latinská škola. Viete, kto sa v nej učil?“ pozrie sa na školákov. Dievčatá a chlapci krútia hlavami. „Náš najväčší básnik Pavol Országh Hviezdoslav. Pred vyučovaním si žiaci najskôr museli v triede zakúriť.“