Foto: Karol Čepec
Prebiehajúca rekonštrukcia Starého Bulváru, ktorá patrí medzi najočakávanejšie urbanistické premeny v Žiline, so sebou prináša nielen modernizáciu verejného priestoru, ale aj vyhrotený spor, aký mesto nepamätá. V lukratívnej lokalite na Ulici Antona Bernoláka vyrástol uprostred obnovovanej pešej zóny vojenský stan. Ten na inkriminovanom súkromnom pozemku nahradil predchádzajúci drevený stánok s rýchlym občerstvením, medzi Žilinčanmi známy ako takzvaná haluškáreň. Pretrvávajúci konflikt medzi mestom a vlastníkom parcely sa tým posunul do fázy otvorenej vizuálnej vojny, ktorú miestni obyvatelia aj radnica vnímajú ako neprípustný nátlak na zmenu územného plánu.
Súčasná kríza nie je záležitosťou posledných mesiacov, ale dedičstvom problematických rozhodnutí z minulosti. Pôvod majetkového stavu siaha do roku 2003, kedy mestu vládlo zastupiteľstvo pod vedením vtedajšieho primátora Jána Slotu. Parcela bola predaná ako súčasť bývalého Námestia Ľudovíta Štúra v rámci rozsiahlych transakcií spojených s výstavbou obchodného centra Aupark. Podľa vtedajších plánov mal pozemok slúžiť výhradne pre infraštruktúru, konkrétne pre vybudovanie integrovanej zastávky mestskej hromadnej dopravy a vyústenie premostenia ulice Veľká Okružná. Tento dopravný zámer sa však nikdy nezrealizoval. Keďže vtedajšie vedenie mesta fatálne zlyhalo a nezahrnulo do kúpnej zmluvy žiadne ochranné opatrenia, sankčné mechanizmy či predkupné právo, pozemok zostal v súkromných rukách bez akýchkoľvek obmedzení zo strany samosprávy.
Problém nastáva v momente, kedy sa vlastník rozhodol pozemok komerčne zhodnotiť formou novej výstavby. Narazil však na nepriechodnú stenu, ktorú tvorí platný územný plán mesta Žilina. Ten lokalitu definuje striktne ako nezastavateľnú plochu mestskej zelene. Napriek tomu, že vlastník opakovane prejavil záujem stavať, radnica spoločne s Útvarom hlavného architekta výstavbu rezolútne odmieta povoliť. Proti akýmkoľvek developerským zásahom do tejto oddychovej zóny sa ostro stavia aj verejnosť a obyvatelia dotknutých bytových domov na Bulvári. Opakované stretnutia a rokovania v súčasnom volebnom období nepriniesli žiadny posun, keďže predstavy oboch strán sa úplne míňajú a neexistuje žiadny prienik pre obojstrannú dohodu.
V snahe odblokovať patovú situáciu majiteľ nedávno predložil radnici ponuku na zámenu majetku. Mestu navrhol, že mu prenechá sporný, z hľadiska stavebného práva bezcenný pozemok na Bulvári, ak od samosprávy získa lukratívne stavebné pozemky v lokalite za Vuralom. Vedenie Žiliny na čele s primátorom Petrom Fiabánom však takýto obchod rázne odmietlo. Uviedli, že pristúpenie na podobnú zámenu by vytvorilo mimoriadne nebezpečný precedens, kedy by mesto podľahlo nátlakovým taktikám. Samospráva odmieta vymieňať hodnotné mestské parcely určené na rozvoj za plochy, ktoré majiteľ pre územný plán nedokáže využiť a snaží sa ich znehodnocovať umiestňovaním vizuálne nevhodných objektov.
Ako reakciu na neúspešné rokovania a pribúdajúci vizuálny smog v podobe stánku a stanu pristúpilo mesto k radikálnemu kroku. S cieľom chrániť estetickú úroveň verejného priestoru nechala radnica súkromnú parcelu fyzicky obohnať dočasným oplotením. Tieto estetické panely neslúžia len ako mechanická bariéra izolujúca problémové miesto, ale zároveň plnia informačnú funkciu. Samospráva na nich zverejnila oficiálny postoj mesta, vysvetlenie historického kontextu sporu a vizualizácie toho, ako by mal verejný priestor po správnosti vyzerať. Mesto týmto spôsobom vyslalo verejnosti aj majiteľovi jasný signál, že nemieni tolerovať čierne stavby a nenechá sa vydierať.
Aj napriek tomu, že neoblomný majiteľ a jeho vojenský stan pôsobia uprostred rozostavaného územia ako nepekný vred, komplexná revitalizácia Starého Bulváru pokračuje ďalej. Samospráva do tohto projektu investuje takmer 1,5 milióna eur, pričom práce sú rozdelené do viacerých etáp. Modernizácia zahŕňa kompletnú výmenu starých asfaltových povrchov za novú dlažbu, obnovu vzrastlých stromov, budovanie vodozádržných zelených pásov, inštaláciu moderného mestského mobiliáru a vytvorenie bezpečnejšej zóny pre peších a cyklistov. Architektonické riešenie s problematickým ostrovom uprostred obnovenej promenády nateraz počíta, no spor sa definitívne presúva do administratívno-právnej roviny. Stavebný úrad momentálne rieši zákonné možnosti odstránenia nepovolených objektov, čo však v slovenskom legislatívnom prostredí predznamenáva zdĺhavý právny proces.
