Považská galéria umenia v Žiline pozýva na slávnostné otvorenie dvoch výstav, ktoré sa uskutoční

vo štvrtok 19. júna 2025 o 17.00 v priestoroch galérie.

Pino Pascali, autorská výstava,

Dušan Mravec
Krajiny vnútri nás
Inner Landscapes
OTVORENIE 19/6/25, 17.00 VÝSTAVA 20/6/25 – 11/10/25
KDE? Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na 1. poschodí
KURÁTORKA Mira Sikorová‑Putišová
Kompozícia, zátišie, prostredie krajinné alebo urbánne – ako výseky reality. Tiež celok i detail
a spôsoby, akými možno s nimi narábať – posúvať to, čo je na začiatku dané, ďalej – tak,
aby to, čo malo na začiatku svoj pevný základ, bolo nielen aktom reprezentácie, ale zároveň
aj jej interpretáciou.
Obrazy Dušana Mravca sú naozaj odrazom línie popísanej v prvej vete. Ak sa pozornejšie
zapozeráme do portfólia autorových prác (a predovšetkým ich výberu prezentovanom v galérii),
ktoré namaľoval od skončenia vysokoškolských štúdií, zistíme, že aj základný (prapôvodný)
konštrukt maľby, akým je komponovanie obrazu, v jeho prípade vôbec nie je iba „povinnou
jazdou“ či akademickou kategóriou, ktorej zvládnutie sa akosi automaticky predpokladá.
Diela autora výrazne inovatívnym spôsobom narábajú so zátiším a jeho náležitými vizuálnymi
asociáciami: s predstavou tradičného maliarskeho formátu v slovenskom prostredí
hádam najviac spojeného s obdobím výtvarnej moderny, no napríklad aj jeho sofistikovaných
skorších biedermeierovských podôb. Podobným spôsobom autor pristupuje k fotorealizmu
a hyperrealizmu, ktoré mali v čase svojho výskytu v dejinách nášho umenia svoje osobité formy
a v prípade diel umelca možno tiež hovoriť o znovuaktualizovaní týchto tendencií – minimálne
v používaní ich vizuálnych atribútov, napr. verný záznam, nerozoznateľný od fotografického.
Autor z nich prirodzene čerpá, mnohokrát sú bázou jeho prác, no vnáša do nich výrazný prvok
subjektivity, ktorý sa s výrazom týchto tendencií v ich čistej podobe veľmi nezlučuje.
Spôsob práce spočívajúci vo vrstvení náterov, lazúr, maliarskych štrukturálnych plôch
striedajúcich sa s ráznymi až gestickými ťahmi štetca, no i vo využívaní monochromatickej
škály, veľa prezrádza o dlhodobom a systematickom zaujatí tradičnými maliarskymi technikami
a postupmi, ale sú aj dôkazom, že konzervatívny žáner, zradný vo svojom presnom vymedzení,
či tendencia so zdanlivo limitovanými možnosťami, dokáže prehovárať súčasným jazykom,
zaujať a obhájiť si svoje pozície v diskurze maľby.
Je pritom pozoruhodné, že tvorba Dušana Mravca (viac známa v zahraničnom kontexte)
spĺňa skôr charakteristiky tradičnejšie ponímaného média maľby, najmä v súvislosti s vyššie
uvedenými postupmi, a zdalo by sa, že štúdiá intermediálnej tvorby a konceptuálnych tendencií,
ktoré autor popri štúdiu maľby absolvoval, nie sú do nej premietnuté.
Predsa len, vzdialene ich možno rozkódovať – a práve v kompozícii či obsahu, no i v tom,
čo plátno explicitne nezobrazuje, no prítomné je v druhom pláne – ako alúzia alebo súvislosť,
ktorú môže otvoriť.
1 Ul. Štefánikova č. 2, 010 01 Žilina, SK FB/IG @povazskagaleriaumeniavziline pgu@vuczilina.sk www.pgu.sk
POVAŽSKÁ GALÉRIA
UMENIA JE V ŽILINE
2
Zachytávanie spravidla utilitárnych (domácich) predmetov, záberov okolitej reality, ktorej
dominuje zameranie sa na konkrétny prvok (častokrát detail či štruktúra) alebo na konkrétny
časový moment – ako situácií zaujímavých práve vo svojej obyčajnosti (miestami
až banálnosti) – zastrešuje vedomie o paradoxnej (ne)prítomnosti ľudského jedinca.
Jeho existenciu môžeme tušiť len v pozícii pôvodcu daných vecí/predmetov alebo ako prvku,
ktorý zachytenú skutočnosť/krajinný výsek svojou prítomnosťou spoluformoval, pričom
v autorovom ponímaní nie je prítomnosť ľudského jedinca až tak prioritná.
Obrazy Dušana Mravca s takmer výlučnou absenciou ľudskej figúry však o jeho existencii
hovoria – a paradoxne o to účinnejšie – práve vďaka neprítomnému telu.
Vo vzťahu k človeku ich výstižne charakterizuje aj pojem „liminálny“ (hraničný, prechodový,
prahový). Dôkazom je nielen prvok samo‑referencie:
predmety a kompozície predmetov
v zásade odkazujú len samé na seba, hoci jedinca cez ich prítomnosť tušíme, no i znepokojivý,
existenciálny, prípadne melancholický ráz prostredí, kde človek už/ešte nie je fyzicky
ich súčasťou.
DUŠAN MRAVEC (*1980 v Žiline) študoval na Katedre maľby Fakulty výtvarných umení Akadémie
výtvarných umení v Banskej Bystrici (prof. S. Balko), následne v rokoch 2002 – 2008 na
Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri intermediálnej tvorby prof. M. Knížáka, v ateliéri
maľby prof. Z. Berana a v ateliéri konceptuálnych tendencií prof. M. Šejna. Absolvoval študijné
pobyty na SAMK, School of Business and Fine Art v Kankaanpää vo Fínsku a na Kráľovskej
akadémii výtvarných umení v Antverpách. Bol rezidentom európskeho bienále umelcov Jeune
Création Européenne v Paríži a jeho diela sú súčasťou zbierok Národnej galérie v Prahe, Galérie
Benedikta Rejta v Lounech a súkromných zbierok doma i v zahraničí. Žije a pracuje v Prahe.

Pino Pascali
autorská výstava

Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 19. júna 2025 o 17.00 h
vo výstavných priestoroch galérie na 1. poschodí.

Výstava sa koná v rámci Talianskeho festivalu na Slovensku „Dolce Vitaj“ a organizuje ju Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave v spolupráci s Frittelli Arte Contemporanea, Ambasciata d’Italia.

Aktuálna výstava upriamuje pozornosť na časť Pascaliho tvorby, ktorá zostala v tieni, no pre pochopenie jeho umenia je kľúčová: na grafiku a jeho aktivity v oblasti animácie a vizuálnej komunikácie od začiatku šesťdesiatych rokov až po rok 1968.

Pascali sa na medzinárodnej scéne etabloval vďaka skulptúram a inštaláciám, čo mu však nebránilo s rovnakou originalitou a hĺbkou pristupovať aj k prípravným kresbám pre hranú a animovanú reklamu a v predstihu ponúkať vlastnú verziu narábania s vizuálnymi jazykmi nových médií.

Vernisáž: 19.6.2025, 17.00
Kurátor výstavy: Simone Frittelli