Kurátorka výstavy: Kristína Hermanová
Architektúra a dizajn: Marek Mati

Vernisáž sa uskutočnila v stredu 21. mája 2025 o 17.00 h
vo výstavných priestoroch galérie na 1. poschodí, Sieň D.

O Vincentovi Hložníkovi sa hovorilo ako o zázračnom dieťati. Narodil sa v roku 1919 vo Svederníku, do skromných podmienok, kde prežil šťastné detstvo. Obklopený prírodou, biedou, vierou i pokorou, v spoločnosti svojho mladšieho brata Ferdinanda, začal kresliť.

Po štúdiu na reálnom gymnáziu v Žiline, kde sa rozhodol pre umeleckú budúcnosť, nastúpil na Vysokú školu umeleckého priemyslu (UMPRUM) v Prahe. Keď sa duchovne založený a citlivý človek z prírodnej krajiny dostal do mesta plného histórie, kultúry a starého aj moderného umenia, a študoval u veľkých majstrov, navyše v časoch vojny a protektorátu, v atmosfére strachu, neslobody, hrdinstva i zbabelosti, vznikol základ pre nezameniteľné celoživotné dielo.

Viaceré motívy, ktoré sa v Hložníkovej tvorbe opakovali celý život, majú svoj pôvod v študentských rokoch: vojna a utečenci, ľudské tragédie a utrpenie, ale aj slobodní akrobati, tanečnice a cirkus.

Vincent sa po škole už aj s manželkou Vierou vrátil na Slovensko. Žil a pracoval najprv v Martine, potom vo Svederníku, kde v dojemnej skromnosti prežíval

s rodinou jedno zo svojich najšťastnejších období. Následne sa presťahoval do Žiliny.

Poučený aktuálnym moderným umením a očarený kubizmom, Vincent vo svojej tvorbe nikdy nestratil hlboký záujem o človeka. Podarilo sa mu vyriešiť konflikt modernizmu – medzi autonómnosťou abstraktných vizuálnych prvkov (farba, tvar a kompozícia) a zobrazivými figuratívnymi motívmi. Vedel ich použiť tak, aby si neprotirečili, ale sa dopĺňali. Svojimi obrazmi chcel vždy niečo povedať; a tomu podriadil formu, v ktorej nič nie je náhodné.

Odchodom do Bratislavy v 50. rokoch sa začalo jeho pedagogické pôsobenie na VŠVU. V ateliéri Voľnej grafiky a knižnej ilustrácie vychoval celú generáciu kresliarov. Vďaka nemu a jeho vlastnej tvorbe v tejto oblasti (sám ilustroval približne tristo päťdesiat kníh domácej aj svetovej literatúry pre všetky vekové kategórie) sa slovenská grafika stala medzinárodným pojmom. Keď v období normalizácie musel z politických dôvodov školu opustiť, zanechal za sebou veľmi aktívne a náročné roky. Ako slobodný umelec až do konca života naďalej tvoril – rozjímajúc nad ľudskosťou a jej slabosťami; vo výtvarnom jazyku, ktorý dokonale ovládal.

Vincent bol nesmierne citlivým pozorovateľom, ktorý videl hlboko pod povrch vecí. Svojim expresívnym rukopisom a kompozíciami, deformovanými postavami „kríženými“ so zvieratami a často disharmonickými farbami v rozpore s realitou, sa vyrovnával so svetom. Pre celé jeho dielo je typické prelínanie sakrálnych a profánnych tém, pričom sú často metaforou súčasnosti. Vincent Hložník si kládol filozofické a existenciálne otázky, nikdy však neupadal do beznádeje. Jeho dielo je humanistické, moralizujúce, univerzálne a nadčasové, preto má rovnakú silu a naliehavosť aj dnes.

Vincentov kabinet predstavuje výber diel Vincenta Hložníka zo zbierok Považskej galérie umenia v Žiline, Oravskej galérie v Dolnom Kubíne a Turčianskej galérie v Martine. Stovka natesno inštalovaných diel na pomerne malej ploche výstavného priestoru je paralelou Hložníkovej nesmiernej produktivity. Počas jeho života vzniklo rozsiahle umelecké dielo, obsahujúce tisíce malieb, grafík a kresieb, nehovoriac o približne tristo päťdesiatich ilustrovaných knihách. Bol z tých umelcov, ktorí tvoriť potrebujú; výtvarný jazyk bol jeho druhým materinským jazykom, ktorý ovládal dokonale, prirodzene a s ľahkosťou ním vyjadroval aj veľmi zložité úvahy.

Výstava predstavuje v rôznych technikách (kresba ceruzou, uhlíkom, tušom, pastelom; grafika – drevoryt, drevorez, linoryt, suchá ihla, litografia, monotypia; maľba – gvaš, akvarel, olejomaľba) a médiách (obraz aj socha) tematické okruhy, ktoré sa u Hložníka opakovali počas celého života.

Treba priznať, že výber nie je v rovnováhe so skutočným pomerom Hložníkových tém. Vincentovými najznámejšími obsahmi sú sociálno-kritické témy, ľudské tragédie, vojna, utečenci, bieda, bolesť a smútok, zápas dobra a zla, vyjadrené motívmi z klasickej literatúry (Don Quijote, Danteho Božská komédia, Homérova Odyssea, Goetheho Faust a pod.) či z Nového zákona (Madona, Ecce homo, Pieta, Apokalypsa sv. Jána, a pod.). Vincentov kabinet prezentuje aj tieto diela, prevažne sa však zameriava na tematicky „ľahšiu“ skupinu diel, akými sú krajiny, portréty, zátišia a scény z bežného či rodinného života. Upriamuje tak pozornosť aj na inú než „klasickú“ Hložníkovu polohu – a síce tú radostnú a pohodovú. 

Aktuálna prezentácia kurátorského výberu z Hložníkovej tvorby sa snaží vytvoriť príjemné a útulné prostredie. Miesto, kde môže návštevník spomaliť, zotrvať dlhé minúty, posadiť sa na pohovku a listovať niektorou z kníh ilustrovanou Hložníkom, detailne si obzrieť každý obraz, alebo na seba nechať pôsobiť Vincentovu nesmierne rozmanitú tvorbu ako celok.

Za požičanie diel zo zbierok PGU ďakuje Oravskej galérii v Dolnom Kubíne a Turčianskej galérii v Martine. Za požičanie nábytku ďakujeme Veronike a Michalovi Jureckým.