Archív pohĺadníc poskytla Eva Zindlerová

Žilina na historických fotografiách. Pani Eva Zindlerová mestu Žilina poslala pohľadnice zachytávajúce Žilinu v 50. rokoch

Viete ako vyzeralo naše mesto v období, keď tu začalo vznikať prvé sídlisko a centrum ešte nezapĺňali obchodné domy? Pani Eva Zindlerová mestu Žilina poslala pohľadnice zachytávajúce Žilinu v 50. rokoch, vďaka čomu sme si pripomenuli jej niekdajšiu podobu.

Územie dnešnej Žiliny sa prvýkrát spomína v roku 1208 v latinsky písanej listine nitrianskeho župana Tomáša pod názvom „terra de Selinan“ (zem Žilina alebo Žiliňany). V tomto období ju tvorilo niekoľko osád, pričom najväčšia z nich sa pravdepodobne nachádzala v súčasnom historickom centre mesta.

Na mieste dnešnej Katedrály Najsvätejšej Trojice stál Žilinský hrad. Prvá zmienka z roku 1318 uvádza ako vlastníka Matúša Čáka Trenčianskeho, predpokladá sa však, že hrad je ešte o niečo starší.  Jeho pozostatky boli nájdené až v roku 2008 počas archeologického prieskumu.

Žilina sa ako mesto spomína od roku 1312. O deväť rokov neskôr, po smrti Matúša Čáka ju kráľ Karol Róbert oslobodil od mýta a udelil mestu ďalšie výsady.

V roku 1357 dostala Žilina od Ľudovíta I. Veľkého právo výročného trhu, čo bolo dôležité pre rozvoj remesiel a obchodu. V období kráľa Ľudovíta vznikla Žilinská mestská kniha, ktorá je najstaršou a najvýznamnejšou jazykovou a právnou pamiatkou Slovenska.

V 14. storočí tu žilo približne 800 obyvateľov v asi 100 domoch. Po postavení predmestí sa ich počet zvýšil. Obyvateľstvo tvorila mestská chudoba a plnoprávni mešťania – mestskí patricijovia, remeselníci a obchodníci, ktorí bývali na Rínku (dnešné Mariánske námestie) alebo v jeho blízkosti. Najbohatší z nich, patricijovia, sa podieľali na riadení mesta v mestskej rade.

V roku 1469 sa už v historických záznamoch spomína aj mestská cirkevná škola sídliaca na mieste dnešného mestského divadla. V tomto storočí sa mesto stalo významným centrom remeselnej výroby. Remeselníci sa začali združovať do cechov, ktoré chránili ich hospodárske záujmy.

Žilinu v roku 1521 postihol veľký požiar a pôvodné domy na námestí boli prestavané do renesančného slohu. Postupne sa stala významným hospodárskym centrom širokého okolia. Obdobie prosperity zastavil až mor a niekoľko požiarov. Po jednom z nich bolo mesto obnovené a rozšírené a veľký zlom nastal v roku 1870, kedy prišiel do Žiliny parný vlak. Bola vybudovaná železničná stanica a následne Železničná ulica, dnešná Národná. Postupne tu vznikli prvé priemyselné závody. V 20. storočí ich doplnila napríklad továreň na výrobu celulózy, vznikol futbalový klub (terajší MŠK Žilina) a Vojtech Spanyol založil v areáli nemocnice prvé očné oddelenie, ktoré sa postupne rozširovalo.

Rozvoj Žiliny pokračoval aj po vzniku Slovenského štátu, na čom mal veľkú zásluhu najvyšší predstaviteľ mesta Dr. Vojtech Tvrdý. Vďaka nemu boli postavené a zrekonštruované mnohé budovy ako napríklad Burianova veža, Katedrála Najsvätejšej Trojice a Balustráda.

Počet obyvateľov neustále rástol, čo malo v roku 1949 za dôsledok vznik mestskej hromadnej dopravy. O pár rokov neskôr sa začalo stavať sídlisko Hliny, v 70. rokoch pribudli Vlčince a Solinky a v roku 1989 Hájik.

V súčasnosti má Žilina rozlohu približne 80 km a viac ako 80 000 obyvateľov.

Pohľadnice od pani Zindlerovej zachytávajú centrum Žiliny v období okolo roku 1950, kedy mali mnohé časti mesta iné názvy, než pod akými ich poznáme dnes. Zobrazujú napríklad Námestie slobody (dnes Mariánske námestie) či Leninovu ulicu (J. M. Hurbana).

Ak sa chcete z histórie nášho mesta a jeho pamiatok dozvedieť viac, Turistická informačná kancelária mesta Žilina pravidelne organizuje zaujímavé prehliadky, ktorých ponuku nájdete TU.

Podobné príspevky